Popis zajazdu:
Nie je náhodou, že na poznávacích značkách majú obyvatelia Aljašky napísané „Posledná hranica“. Aljaška je poslednou pevninou pred chladnými vodami severských morí a za ňou je už iba severný pól. Krajina žije verná svojmu menu a je preplnená zvieratami a nádhernou prírodou. Každý pohľad vzbudzuje ochkanie a vždy si myslíte, že máte najkrajší záber. Chvíľu nato zistíte, že ten ďalší je ešte lepší. Sever Vás neprestane udivovať a pre milovníkov prírody je povinnosťou.
1. deň:
Odlet z Európy, prílet do ANCHORAGE, hlavného mesta všetkých outdoorových nadšencov a najväčšie mesto krajiny, ktoré leží v tieni ľadovcov a zasnežených hôr. Preto sa o ňom aj hovorí, že je to mesto najbližšie k Aljaške. Skutočné mesto divočiny a zároveň hlavná letecká križovatka krajiny. Pristaneme na letisku, ktorého súčasťou je najväčšie letisko pre hydroplány. Sadneme do nášho auta a odvezieme sa do hotela. Ubytujeme sa a začneme s aklimatizáciou. Prejdeme sa Downtownom, podľa chuti si môžeme dať večeru v Hard Rock Café, alebo v inej reštaurácií.
2. deň:
Dnes nás čaká prehliadka Anchorage, čo sme nestihli v prvý deň po prílete. Či už to bude iba prechádzka centrom mesta, od najstaršieho zachovalého domu Oscara Andersona, cez Resolution park so sochou kapitána Cooka po železničnú stanicu. Neďaleko stanice je most cez riečku Ship Creek, kde si môžete požičať rybárske náčinie a skúsiť uloviť lososa (v závislosti od obdobia a prílivu). Na križovatke 4.avenue a D.ulice nájdete sochu psa, ktorá označuje miesto štartu najznámejšieho preteku psích záprahov – Iditarod. Na stenách budov je po celom meste množstvo nástenných malieb, populárne sú veľryby na obchodnom dome J.C.Penney pri Town Square Park. Neďaleko sa nachádza Anchorage musem, ktoré má úžasnú zbierku umenia a predmetov dennej potreby pôvodných obyvateľov všetkých častí Aljašky. Je veľmi moderne zrekonštruované a aj krátka návšteva Vám dá veľa. Poobedie môžete stráviť návštevou miestnej ZOO, ktorá bola založená ako záchranná stanica pre zranené a osirelé aljašské zvieratá. Zo začiatku to boli iba stajne miestneho obchodníka, ktorý v roku 1966 vyhral v rozhlasovej súťaži slona. Mal na výber 3000 US dolárov, alebo mláďa slona. Rozhlasovú stanicu zaskočil a vybral si tohto chobotnáča. Annabelle tu žila do roku 1997. Ak ste aktívnejší, požičajte si bicykle a prevezte sa až po Kincaid park, kde sa nachádza bežkárske športové stredisko. Cestou máte možnosť stretnúť divé zvieratá, treba sa mať na pozore. Aj deň v Anchorage dokážete stráviť pobytom v prírode.
3. deň:
Pokračujeme do pobrežného mesta SEWARD, obklopeného zaľadnenými horami a hlbokými fjordmi. Po diaľnici sa dostaneme na cestu, ktorá vedie na juh od Anchorage. Pozdĺž zálivu s názvom Turnagain Arm sa dostaneme na jeho koniec. Z vyhliadok na záliv býva občas vidieť bieluhy, zaujímavý druh veľrýb. Na mieste, kde záliv ustupuje riekam stekajúcim z hôr hľadajte symbol USA, orliaka bielohlavého. Chodí sem loviť ryby podobne ako aj miestni obyvatelia. Pri dedine Portage sa nachádza záchranná stanica pre divú zver. Tie, ktoré je možné opäť vypustiť tu nachádzajú prechodný domov, sú tu ale aj zvieratá, ktoré už do voľnej prírody nie je možné vypustiť. Môžete tu tak vidieť zvieratá, ktoré inak v divočine ťažko uvidíte. Či už sú to pižmone, bizóny lesné – menšie príbuzné ich prériových príbuzných z plání južnej Kanady a USA. Tu sa naučíte rozoznávať medveďa grizly od baribala, čo je pre miestnych ľudí žijúcich v divočine veľmi dôležité. Pokračujeme smerom do Sewardu a prechádzame údoliami s nádhernými výhľadmi. Vstupujeme do národného parku Kenai. Pár kilometrov pred mestom je zachádzka k ľahko dostupnému ľadovcu Exit. Prejdeme sa na niektorú z vyhliadok podľa možností a schopností skupiny. Ľadovec Exit je jedným z najľahšie dostupných ľadovcov vôbec a na vyhliadky vedú jednoduché turistické chodníky.
4. deň:
Dnešný deň je venovaný hlavnej fakultatívnej aktivite (nájdete v doplnkových službách) a tou je plavba po národnom parku KENAI. Doteraz si ju objednali všetci naši klienti a všetci sa vrátili nadšení. Loď vyráža ráno z prístavu v Sewarde a plaví sa zálivom Resurrection Bay. Už tu budeme hľadať vydry morské (kalany) a sviňuchy bieloplutvé (dalls porpoise) a sviňuchy obyčajné (harbour porpoise), ktoré často sprevádzajú lode po ceste. Na skalách a na pobreží budeme hľadať tulene obyčajné a uškatce stellerove (lachtany). Tu si vysvetlíme, aký je rozdiel medzi týmito dvomi skupinami zvierat. Na otvorenom mori oboplávame skaly oddeľujúce záliv Aialik, v ktorom sa nachádzajú konce dvoch ľadovcov. K jednému z nich sa loď priblíži a budeme chvíľu čakať, či budeme mať šťastie a podarí sa nám natočiť ako sa kus ľadovca utrhne a s hukotom zrúti do zálivu. Práve tu je možné vidieť „neohrabané“ alky – mníšiky vlasaté (papuchalky), kedysi známe ako lundy a norce (alky) tenkozobé. Vrátime sa na otvorené more a vydáme sa na cestu späť. Hory s ľadovcami, padajúce do more tvoria dokonalú kulisu. Budeme mať šťastie na veľryby? Na leto sa sem chodia nakŕmiť viaceré druhy veľrýb. Najčastejšie stretávame vráskavca dlhoplutvého (keporkak) a šedého (plejtvák šedý). Vráskavce dlhoplutvé sú známe svojimi výskokmi a my len budeme dúfať, že sa nám tento moment podarí zachytiť. V tejto oblasti sa často objavujú aj kosatky dravé. Niekoľko členné rodiny tu lovia ryby, uškatce a tulene. Uvidíme, čo nám dnes príroda ponúkne, v každom prípade bude táto plavba jedna z tých, na ktoré sa nezabúda. Tí, čo nepôjdu na plavbu budú mať individuálny a oddychový program.
Po návrate do Sewardu máme ešte stále čas na nejakú aktivitu. Môžeme sa len tak prejsť po nábreží, dať si chutnú večeru, alebo ísť pozrieť do miestneho akvária. Slúži aj ako záchranná stanica morských živočíchov a tu sa pozrieme zblízka na mníšiky, tulene a ďalších obyvateľov miestnej prírody. Alebo sa odvezieme až takmer na koniec cesty na Miller´s Landing. Tu je miesto, kde spracúvajú čerstvé úlovky a ak budeme mať šťastie, uvidíme aj päťdesiat kilového lososa. Pre tých aktívnejších je možnosť sa ísť v letných mesiacoch kajakovať po zálive pri „polnočnom slnku“. Sme dostatočne na severe, aby tu slnko takmer nezapadlo a o 11 večer je tu ako na sklonku bieleho dňa.
5. deň:
Vraciame sa späť do Anchorage rovnakou cestou. Po tom, ako sme vnímali krajinu z lode, sa nám aj táto cesta bude javiť inak. Okolo najväčšieho aljašského mesta len prejdeme a vydáme sa na východ. Obchádzame pohorie Chugach a po ceste č.1 mierime viac do vnútrozemia. Čas na obed nám vyjde pravdepodobne v mestečku Palmer. Za mestom už stratíme akýkoľvek kontakt s morom a vstupujeme do aljašskej vnútrozemskej divočiny. Popri ceste hľadáme čokoľvek, čo sa pohne. Od majestátnych losov, ktorý často stoja po chrbát v jazierkach, bobry, ktoré si tu stavajú svoje hrádze, cez rosomáky hľadajúce zvyšky na krajnici cesty až po medvede. Aglomerácia mesta ustupuje a divočina sa približuje. Tabule popri ceste informujú, koľko divých zvierat bolo od začiatku roka zrazených na cestách. Aljaška je plná zveri a treba sa mať na pozore. Cestou si môžeme na niektorom z parkovísk dopriať výborné espresso alebo capuccino. Jednoducho vyzerajúce „búdy“ ponúkajú top kvalitu. Po cca 200 kilometroch by sa nám za dobrého počasia mohol otvoriť prvý pohľad na Denali, najvyššiu horu severnej Ameriky. Prichádzame na okraj národného parku, kde prenocujeme, aby sme ráno mohli vstúpiť na jeho územie. Relatívne úzke údolia sa otvoria a naskytne sa nám pohľad na nedozernú krajinu. Tu hľadajte migrujúce soby. Cez širokánske údolia a pomedzi nebotyčné hory až do nášho ubytovania na okraji národného parku.
6. deň:
V reči pôvodných obyvateľov DENALI znamená VEĽKÝ. Dáme im v každom zmysle tohto slova za pravdu. Lokálny autobus nás vyzdvihne skoro ráno a zavezie dovnútra tohto obrovského národného parku. Vlastným autom sa sem dostať nedá. Práve tu je najväčšia šanca na to, že uvidíte svojho prvého a vzápätí aj druhého či tretieho grizlyho v živote. Hľadajte aj ďalších obyvateľov. Často vidíme vlky, losy, soby a horské ovce aljašské, podobné našim muflónom. Pri dobrom počasí sa nám v celej svojej nádhere ukáže zasnežený masív Denali/Mount McKinley a na ten pohľad v živote nezabudnete. Celá táto aktivita trvá pol dňa a po návrate si už len dáme obed, aby sme pri dobrom jedle spracovali tento zážitok. Pozdĺž hranice národného parku odchádzame ďalej na severovýchod. Na okraji parku je ešte stále veľká šanca vidieť divú zver ako soby a medvede. Treba mať oči na stopkách. Opúšťame túto nespútanú divočinu až sa dostaneme do Fairbanks, mesta uprostred Aljašky...
7. deň:
Vitajte vo FAIRBANKS – samotnom srdci Aljašky! V meste si pozrieme miesto prvého pristátia a pamätník prvým osadníkom. Je tu aj stanica, ktorá je využívaná počas pretekov psích záprahov. Pozrite si na tabuli posledné výsledky. Fairbanks je mesto, ktoré bolo taktiež súčasťou historickej Zlatej horúčky. Počas plavby na rieke Chena sa pozrieme, ako tu vyzeral a vyzerá život. Plavba zrekonštruovaným lopatkovým parníkom je zážitok sám o sebe. Buďte pripravení na americký spôsob zábavy, ale podstata je veľmi zaujímavá. Všetko je tu naplánované a jednou z atrakcií je aj pristávanie hydroplánu na vode. Pilot, pravdepodobne John, nám predvedie, ako sa pristáva lietadlom na vode. Ďalšou zastávkou bude chovná stanica ťažných psov. Patrí rodine, ktorá sa tomuto venuje vrcholovo. Psíkov aj mašérov stretneme na záver osobne. Doplavíme sa až k miestu, kde sa rieka Chena vlieva do rieky Tanana. Tu z lode vystúpime a na viacero pódiách si môžete pozrieť tradičné odevy Inuitov, alebo trapperov – lovcov kožušín. Pozrite sa, ako pôvodní obyvatelia lovili a spracovávali lososy a nahliadnite do pôvodnej drevenice, v ktorej kedysi sídlila pošta. Na konci areálu je miesto, kde môžete zblízka stretnúť ťažné psy a dozvedieť sa viac o nich a o pretekoch. Na lodi neváhajte ochutnať lososiu nátierku. Po tejto plavbe sadáme do nášho auta a pokračujeme smerom k hranici s Yukonom, mestečka Tok. Za mestom sa zastavíme v obchode, kde sú celoročne Vianoce a býva tu Santa Claus. North Pole je mestečko, ktoré má Vianoce v srdci. Stĺpy verejného osvetlenia sú v tvare cukrových paličiek a nápis na miestnej pošte je zaujímavý – Pošta Severný Pól.
8. deň:
Pripravíme sa na cestu vedúcu cez strechu sveta (Top of the World Highway), ktorá svoje meno nedostala náhodou. Rieka Tanana nám robila spoločnosť už od Fairbanks. Okolo cesty je aj naďalej množstvo zaplavených oblastí, jazier a močiarov. Hľadajte losy a bobry... Cestou z Toku sa pozerajte po potokoch, stále sa tu dajú vidieť na neodkúpených pozemkoch v blízkosti potokov ľudia, ktorí skúšajú šťastie ryžovaním zlata. Pár kilometrov pred hranicou sa nachádza osada s vtipným názvom – Chicken. Paradoxom je, že tu nikto nechová ani jednu sliepku a názov vznikol iba ako recesia. Z recesie sa stal ale dobrý predajný artikel a miesto je turistami vyhľadávané – ak majú týmto „zapadákovom“ na pláne prechádzať. Zastavíme sa v obchode s rozličným tovarom a pozrieme sa na ťažobné zariadenie, takzvaný „dredge“, ktorým sa do 70 tych rokov 20.storočia preosievala hlušina po Zlatej horúčke. V osade Boundary prekročíme najsevernejšiu pozemnú hranicu medzi Kanadou a USA a vydáme sa za ďalšími dobrodružstvami. Vstupujeme na samotnú Top of the World Highway a po nej sa dostaneme až k rieke Yukon, kde táto „diaľnica“ končí. Na jej konci sa dostaneme kompou, ktorá nás prevezie cez Yukon, do slávneho zlatokopeckého mesta DAWSON CITY. Mesto bolo založené v roku 1896 ako centrum zlatokopov. V okolí sa nachádzajú zlatonosné potoky a rieky, z ktorých sú najznámejšie práve Klondike, Eldorado a Bonanza. Užijeme si túto atmosféru aj napriek viac ako 100 ročnému odstupu. Vitajte v 19.storočí.
9. deň:
Sadáme do nádherne zablateného minivanu, ktorý nás odvezie na miesto, kde sa ešte stále ťaží zlato (jesenný termín je závislý od počasia). Zlatokopov namočených po kolená vo vode, alebo vykopávajúcich hlboké jamy v blízkosti potokov dnes nahradili stroje. Ideme na miesto známe ako Last Chance na potoku Hunker. Je tu zachovaný pôvodný spoločenský dom, v ktorom je mini múzeum. Okrem rôznych artefaktov ako odevy, nástroje a staré mapy, sú tu aj nálezy pozostatkov mamutov. Nachádzame sa v oblasti permafrostu (permanentne zamrznutej pôdy), kde sa nachádza obrovské množstvo pozostatkov týchto vyhynutých chobotnatcov. Pozrieme sa moderný spôsob ťažby s ťažkou technikou. Väčšina zlata už bola v tejto oblasti vyťažená na konci 19.storočia. pokračovalo sa až do 60-70 tych rokov za pomoci obrovských plávajúcich strojov. Výsledkom sú haldy, ktoré lemujú všetky potoky a rieky v celej oblasti. Postupne sú tieto haldy znova prepierané a ešte stále sa tu dá nájsť dostatok zlata, aby sa to moderným zlatokopom oplatilo. Fascinujúci spôsob života a nesmierne ťažká práca. My si vyskúšame, aké to bolo v roku 1896-1899. Každý dostane gumáky na nohy a zlatokopecký tanier do ruky. Z kopy zeminy, ktorá ešte stále obsahuje vločky zlata si každý naberie. Máte 30 minút a to, čo vyryžujete, je Vaše. Verte, že 30 minút v studenom potoku Vám bude stačiť ako zážitok. Takmer pokaždé sa nám podarí zopár vločiek vyryžovať a tak si uvedomiť, aká bola táto práca náročná.
Vrátime sa do mesta a prejdeme si jeho najzaujímavejšie miesta. Pozrieme sa na domček, kde údajne prebýval Jack London, ktorý napísal viacero kníh a poviedok z tejto oblasti. Za drobný poplatok sa môžete pozrieť do vnútra a do malého múzea venovaného Londonovi, Múzeum First Nations miestneho kmeňa Tr'ondëk Hwëch'in, alebo ďalší parník SS Keno. Nad mestom je vyhliadka na sútok riek Klondike a Yukon a v jeho blízkosti je cintorín, kde je pochovaný český dobrodruh z čias Zlatej horúčky, Jan Eskymo Weltzl. Večer strávime v klasickom bare, kde si budeme pripíjať s miestnymi zlatokopmi. Chcete sa dostať na zoznam slávnych? V bare Sourdough si dajte pohárik pálenky s vylúhovaným palcom dávneho zlatokopa. Alebo si skočíme do tradičného kabaretu, kde okrem kasína s ruletou a backaratom sa tu 3x za večer koná kankánové vystúpenie (minimálny vek pre vstup je 19 rokov). Zabavte sa tak ako to mali vo zvyku zlatokopovia.
10. deň:
Opúšťame hlavné mesto Zlatej horúčky a smerujeme na juh do hlavného mesta Yukonu. Prechádzame oblasťou, kde sa obydlia objavujú sporadicky a väčšinu z nich iba tušíte vďaka poštovým schránkam na takmer neviditeľnej križovatke, kde začína prašná cesta, smerujúca k farmám a usadlostiam. Opúšťame región pomenovaný po riečke po našej ľavej ruke so slávnym menom. Klondike. Pár kilometrov pred mestečkom Carmack sa zastavíme na vyhliadke na perej, ktorá komplikovala splavovanie rieky, Five Finger Rapid. V mestečku prejdeme po moste na ľavý breh rieky Yukon. Pokračujeme v jazde oblasťou, ktorá bola v centre zaujímavej histórie. Prichádzame do mesta Whitehorse, hlavného a najväčšieho mesta teritória Yukon. Celé teritórium má približne 40.000 obyvateľov a z toho takmer 30.000 žije v tomto meste. Má podobnú históriu ako Dawson City, nezachovalo sa tu toľko historických budov. Mesto však ponúka iné možnosti.
11. deň:
V meste WHITEHORSE ostávame v zlatokopeckej histórií ďalekého severu. Architektúra je typická a v centre z veľkej časti zachovaná od dôb Zlatej horúčky. Prejdeme sa po týchto uliciach a zastavíme sa pri starom lopatkovom parníku, ktorý je sprístupnený ako múzeum. Ako sa ocitol parník z Mississippi až na Klondiku a ako sa na ňom žilo? Pozrieme sa na to zblízka. Odvezieme sa proti prúdu rieky Yukon a pozrieme sa na úzky Miles kaňon, kade lode splavujúce rieku ťahali, keďže sa sami nedokázali proti prúdu dostať. Prejdeme sa po visutom moste. Fascinujúca príroda a história. Ak máte chuť na iný zážitok, sadnite na kanoe a splavte časť Yukonu a pozrite sa na divočinu z iného pohľadu (tento fakultatívny výlet nájdete v doplnkových službách). Ak nám vyjde počasie, tento zážitok je dokonalý. Budeme hľadať hniezda orliakov bielohlavých, losy a medvede pasúce sa na čerstvej tráve na brehu rieky a užívať si pokoj krištáľovo čistej rieky. Splavíme približne 20km úsek rieky a na breh vystúpime na mieste, kde sa do Yukonu vlieva rieka Takhini. Táto rieka má rovnaké meno ako horúce pramene, do ktorých sa pôjdeme po splave namočiť. Funkčné sú viac ako 100 rokov a voda tu má v bazénoch od 36°C do 42°C. Kúpanie v Takhini je možné iba pre osoby staršie ako 19 rokov. Je to jedna z najnavštevovanejších atrakcií Yukonu. Kde sa tu tieto horúce pramene vzali? Ešte jeden večer strávime vo Whitehorse.
12. deň:
Posledný deň na Yukone. Podľa dostupnosti letov budeme mať ešte čas na niektoré z aktivít. Pomaly sa poberieme na letisko k odletu. Odlietame z Yukonu a v lietadle spomíname na túto neskutočnú divočinu.
13. deň:
Prílet do Európy po dlhom lete.
Termíny zájazdov:
18.6.2024, 14.7.2024, 10.8.2024 sa začínajú vo Whitehorse a končia v Anchorage. Program zájazdu je identický len v opačnom poradí.
Viedeň